Britský národný filmový archív je jedným z najväčších archívov filmu a televízie na svete. Obsahuje okolo 900 tisíc titulov, z ktorých približne dve tretiny tvoria televízne programy a zvyšná tretina sa skladá z celovečerných filmov a dokumentov. Za posledných niekoľko rokov prúdia v Británii zo štátneho rozpočtu úctyhodné čiastky určené práve na podporu a zveľaďovanie audiovizuálnych archívov, ich skladovacích priestorov a metód a z tejto podpory následne vyplýva požiadavka plošnejšieho sprístupňovania archívnych materiálov širokej verejnosti. Britský filmový inštitút dostáva tejto požiadavke hneď viacerými spôsobmi.
BFI Southbank v priestoroch bývalého národného divadla na južnom brehu Temže pri moste Waterloo, je impozantná stavba, ktorá okrem niekoľkých premietacích sál a galérie zastrešuje tiež mediatéku, kaviareň a obchod s odbornou literatúrou týkajúcou sa filmu a televízie a s DVD kolekciami vydanými archívom.
Filmová dramaturgia BFI Southbank sa zameriava predovšetkým na súčasný britský a svetový film, avšak pri výročiach a podobných príležitostiach predstavuje tiež archívne filmy, či už v podobe profilov jednotlivých režisérov alebo hercov, alebo vo forme tematických výberov.
Mediatéka v Southbank, spolu s pobočkou v Derby a pripravovanou pobočkou v Cambridge sú zatiaľ primárnym miestom prístupu verejnosti k archívnym filmom. Londýnska mediatéka má 14 postov s veľkými monitormi a pohodlným ovládaním, a momentálne obsahuje asi 800 hodín filmu, čo je približne 1300 titulov. Vzhľadom na obrovské rozmery archívu sa to nezdá veľa, avšak každý mesiac sa digitalizujú a pridávajú nové filmy. Výber sa robí na základe kurátorských rozhodnutí, filmy sú okrem základných technických údajov opatrené stručnými sviežimi popismi a kľúčovými slovami, ktoré majú uľahčiť vyhľadávanie, a zoskupené v tematických sekciách ako London Calling, Pandora Box, Essentially British, Female comedians a podobne. Cieľom je nielen rozširovať výber filmov, ale tiež expandovať geograficky a zakladať pobočky, ktoré by sprístupnili britský filmový archív i v ďalších väčších mestách v Británii.
Screenonline naproti tomu, nemá ani tak za úlohu popularizovať ako vzdelávať. Jedná sa o internetovú platformu určenú k prezeraniu si filmov z archívu, ktorá je prístupná bezplatne žiakom, študentom a pedagógom základných, stredných a vysokých škôl z počítačov ich inštitúcií. Momentálne obsahuje asi 750 hodín filmového materiálu a zodpovedajúce množstvo textovej dokumentácie a túto službu využíva okolo 35 tisíc inštitúcií. Filmy sú podobne ako v mediatéke radené tematicky, s možnosťou vyhľadávania. Inovatívnou a veľmi zábavnou technickou vymoženosťou je aplikácia Cutting Room, kde študenti môžu vytvárať vlastné filmy strihaním ponúkaného archívneho materiálu a hudby. Všetko v streamovacom formáte, takže nehrozí porušenie autorských práv.
Ďalšou prezentačnou aktivitou Britského filmového inštitútu, určenou širokému publiku je YouTube kanál BFI, kde si diváci môžu pozrieť široký výber filmov a televíznych programov z archívu.
Britský filmový inštitút tiež robí niekoľko tematických projektov spojených s britskou históriou a koloniálnou minulosťou, ktoré sú prezentované na viacerých úrovniach – prostredníctvom vlastných stránok, premietaní, a už existujúcich kanálov ako Screenonline. Prezentačné a vzdelávacie aktivity Britského filmového inštitútu sú skutočne pestré a určené rôznorodému publiku. Umožňujú tak tomuto najväčšiemu archívu zostať živým a sprostredkovať ľuďom bohaté kultúrne a umelecké dedičstvo, ktoré uchováva.

Přednáška / 13:00 / circle_of_fifths
Koncert / 18:30 / Voyohr pro osmikanálový playback

více info na:

16. – 19. března
vernisáž: čt 19. března v 19:00

Projekt pdo názvem SonicSENSE vyvinula dvojice umělců a pedagogů ze San Franciska začátkem roku 2008. Navrhli jej jako sérii site-specifických dílen/performancí/instalací a jako modul mezioborové a mezikulturní spolupráce. Sonic Sense je nástroj zkoumající tok, pohyby a výměnu informací, dat, myšlenek, materiálů a zdrojů. Jeho jednou formou je instalace – interaktivní, kineticko- audiovizuální robotické prostředí, které je pokaždé re-koncipované na různých místech a v různých zemích a bude realizováno do konce roku 2011.

Oba umělci ve spolupráci se spolupracovníky a studenty budou zkoumat, jak uchopit aktuální výzkum na poli elektronických médií v reálném a virtuálním světě aby byl zachován charakter skutečné interaktivity. První verze byla soustava skulpturálních, robotických a kinetických, vzájemně propojených jednotek. Instalace reaguje na podněty návštěvníků ve fyzickém prostoru a interface je umožněn i prostřednictvím internetu.

Instalace vyzývá diváky k dialogu, k interakci, reaguje na každé setkání prostřednictvím zvukových dat, promítaných pohyblivých obrazů, pohybu a mechanických zvuků. Míra komplexity dialogu s umělou bytostí narůstá s počtem a intenzitou setkání a obohacuje je o další vzorce "chování".

Pražská instalace sonicSense bude během dílny adaptována přímo pro prostor Galerie Školská a rozšířená o nové elementy a senzorické systémy, na kterých spolupracují: Guy van Belle, Jakub Hybler, Michal Kindernay, Aleš Zemene, Michal Cáb, Stanislav Abrahám a další.

pátek 13.února 2009, 15-17 hod, Institut Intermédií

Prezentace skupiny mediálních umělců z USA, vstup volný.
Intermédiální performance souboru Double Vision představuje spojení tance, elektroakustické hudby, videa a interaktivních technologií. Jejich koncepty jsou založeny na experimentování s formou a nástroji, v hledání významů v proměnlivé oblasti dnešní audiovizuální kultury. Jejich skupinová díla využívají komplexní, humorné a neustále se proměňující tvůrčí strategie.

Soubor Double Vision ze San Franciska je vedený režiséry Seanem Clute a Pauline Jenningsovou se v posledních letech prosadil v USA i v mezinárodním kontextu. Od svého založení v roce 2003 představili celou řadu autorských realizací více než 15000 divákům v USA a v Evropě. Oba režiséři představí současnou tvorbu Double Vision s důrazem na široké spektrum použitých technologií a médií (propojení sensor tracking, video tracking, animatce, tanec, zvuk, prostorová tvorba, atd).

Dorsey Dunn je zvukový a mediální umělec, tvůrce zvukových instalací určených převážně pro galerijní prostor. Ve své práci uplatňuje intermediální přístup, krom samotného media zvuku využívá pro prostorové instalace řadu dalších materiálů a objektů. Jeho instalace jsou koncipovány jako svébytné akustické situace založené na prostorovém rozmístění zvuku a jeho interakci s prostorem a dalšími objekty.

Dorsey Dunn představí své instalace z hlediska interaktivního zpracování zvuku, stavby komunikačního interface a možnosti interaktivity ve scénickěm prostoru.

V decembri sme s Luciou Udvardyovou navštívili ZKM - Zentrum für Kunst und Medientechnologie v Kalrlsruhe. Okrem mediatéky a laboratória pre reštaurovanie a digitalizáciu starých videopások sme navštívili i súčasnú výstavu YOU_ser: The Century of the Consumer. Výstava bola otvorená 21. októbra 2007 a môžete ju navštíviť do 29. marca 2009. Kurátor Peter Weibel, ktorý je zároveň riaditeľom ZKM ju koncipoval pri príležitosti 10. výročia otvorenia haly A, jedného z najväčších výstavných priestorov pre mediálne umenie v Európe. Počas posledných desiatich rokov tu bolo v rámci rôznych výstav prezentovaných množstvo diel z oblasti participatívneho umenia a jeho historických predchodcov ako Op-Artu, kinetického a kybernetického umenia, konceptuálneho umenia, Fluxu a ďalších. Výstava YOU_ser podáva ucelený obraz tejto oblasti a do svojho stredu, ako svoju tému a svojho aktéra stavia ostentatívne užívateľa, v tomto prípade návštevníka galérie. Pokúša sa tak preniesť do prostredia múzea fenomén aktívneho užívateľa z prostredia internetu, kde, ako sa zdá, umelci a programátori už nedržia monopol na kreativitu. V dobe blogov, diskusných serverov, virtuálnych prostredí ako secondlife, služieb typu youtube alebo flickr, sociálnych sieti ako facebook alebo myspace, ale tiež špecificky zameraných stránok ako deviant art, už nie je pre bežného užívateľa problém aktívne sa podieľať na ich obsahu, prezentovať svoje videá, diela, fotky, texty alebo názory. Užívatelia sa stávajú umelcami, designérmi, novinármi, editormi, stiera sa rozdiel medzi profesionálmi a amatérmi, medzi rôznymi obormi a tiež medzi verejných a súkromným. Toľko aspoň všeobecne zdieľaný a možno už príliš dlho omieľaný názor. Nakoľko tieto zmeny naozaj smerujú k rozvíjaní kreativity, oslobodenia pasívnych užívateľov a demokratizácii médii je zrejme na dlhšiu debatu. A pokus preniesť túto „novú paradigmu“ do prostredia galérie a tým na pôdu „vysokého umenia“? Je pravdou že snáď každé prezentované dielo je interaktívne v tom zmysle, že vyžaduje na strane návštevníka aspoň minimum aktivity, aj keď niekedy to znamená len vkročiť do zorného poľa hľadáčika kamery. ZKM disponuje dostatkom finančných prostriedkov, veľkými priestormi a určite veľmi schopnými produkčnými silami, takže prechádzka výstavou sa podobá návšteve zvláštneho domu atrakcií s množstvom tmavých komnát, ktoré čakajú len na Vás, aby sa rozozneli a rozsvietili. Môžete si vyskúšať komponovanie hudby ( Ludger Brümmer - Pattern Machine) vytvorenie vlastného fotografického príbehu, ktorý si na papieri môžete odniesť domov (Armin Linke – Phenotypes/Limited Forms) alebo televíznych správ na vlastnú tému (Marc Lee – Breaking The News – Be a News-Jockey). Niektoré inštalácie sú prenesením časti populárnej kultúry na pôdu galérie – napríklad Luma2solator od kolektívu PIPS:lab, kde návštevníci kreslia baterkou svetelné grafiti, ktoré sú následne spolu s ním zachytené a archivované (v tmavej miestnosti na záver blesk do očí), alebo EdgeBomber od skupiny nezávislého lablu susigames – hra v estetike starých „jump 'n' run videohier, kde si však pôdorys jednotlivých levelov musíte najskôr vyznačiť na stene čiernou lepiacou páskou. V zvukovej inštalácii od Pierra Dutilleuxa a Christiana Müller-Tomfeldea nazvanej Architektur Musik Labor si môžete vyskúšať kombinácie rôznych melódií, hudobných úprav a ich zvuk v rôznych akustických prostrediach. Pri prechádzaní výstavou sa divák niekoľkokrát ocitne v hľadáčiku kamery, následne sa vidí hneď vo viacerých verziách na monitoroch, a na dovŕšenie paranoje je mu je sľúbené, že to všetko bude archivované, bez zmienky o tom, čo s tým bude ďalej. Chtiac nechtiac, podobne ako na internete, je návštevník nútený zanechať stopy, bez toho, aby mohol ovplyvniť, akým spôsobom budú uchované a spracované. Keď má výstava ambíciu preniesť participatívnu paradigmu internetu do galérie, je až zarážajúce, že ani jedno umelecké dielo netématizuje problémy ochrany údajov a súkromia užívateľov, ani otázky spojené s vlastníctvom užívateľmi vytvoreného materiálu. Dajú sa tu však nájsť zaujímavé vizualizácie archívov ako napríklad Netzspannung, ktoré sa snažia umožniť užívateľovi archívu aktívnejšiu prácu s materiálom. Tiež stojí za pozornosť YOUbiläums Browser od Petra Weibla a Jeffreyho Shawa, kde si na mobilnom monitore, pohybujúcom sa po časovej osi, môžete prehliadnuť videodokumentáciu vybraných výstav v ZKM od roku 1997.